Nová ruža

Myslela som si, že už nikoho neuvidím…..žiadny neznámy…..nikto s bielou ružou….no mýlila som sa…..veľmi som sa mýlila…..oni mi iba nechali čas, aby som zabudla…..no blížil sa deň…..deň, kedy sa mali znova objaviť…..a ja som mala dostať znova ružu….

Lynnette ako obvykle išla do školy a po škole do parku, no nikto si k nej neprisadol. Nikto neznámy. Nikto s bielou ružou v ruke. Vydýchla si. Ani si nevšimla, že zadržiava vzduch. Dočítala knihu, zbalila ju do batoha a vybrala sa domov.

Tento deň sa zdal byť úplne normálny. Ďalší bol tiež úplne obyčajný. A aj tie po ňom. Takto Lynnette ubehli ďalšie tri dni. Blížil sa deň, na ktorý sa najviac tešila. Rodičia jej dovolili ísť na párty do klubu, na oslavu Janiných narodenín.

Párty mala začať až o 9, no Lynn uvažovala o tom, čo si oblečie už od vtedy ako sedela v parku. O tom, kto všetko tam bude a ak tam bude aj Kyle White, tak sa dokonale strápni. Napokon si obliekla biele tričko, ktoré sa zaväzovalo okolo krku a čiernu sukňu. Ako doplnky si zobrala oranžový náramok a malé zlaté náušnice. Vlasy si nechala voľne rozpustené, na mihalnice si naniesla špirálu a okrem toho ešte oranžové očné linky.

Pozrela sa do zrkadla, aby výsledok skontrolovala. Bola spokojná. Obula si biele balerínky, cez ruku si prehodila čiernu kožennú bundu, zobrala kľúče a pobrala sa k Jane. Prišla k jej domu a zazvonila pri dverách. Otvorila jej Janina mama.

“Dobrý deň. Idem za Jane.”

“Áno, viem. Poď ďalej. Ešte sa chystá.”

Ako to dopovedala dole schodmi zbehla Jane.

“Omyl. Už som nachystaná,” zasmiala sa.

Bola oblečená v bielych flitrových šatách, ktoré ladili s celým jej outfitom. Okolo krku mala strieborný náhrdelník, na nohách strieborné lodičky a v ruke bielu kabelku. Na vrch si obliekla ešte biele sako a mohli vyraziť.

Prišli pár minút pred 9, no v klube boli už všetci pozvaní. Všetci hneď zagratulovali Jane a posadali si do jedného boxu. Objednali si pitie, niektorí niečo na jedenie a o chvíľu už Jane vytiahli na parket tancovať. Lynnette sa dobre bavila s Elijahom a Dennisom. No len čo zbadala, že prišiel Kyle s Alison a Irene, ospravedlnila sa a išla si sadnúť k baru.Objednala si vodku s džúsom a rozmýšľala, prečo má takú smolu na chalanov.

Netrvalo dlho a po jej oboch stranách sa objavili dvaja neznámi v bielych oblekoch. Po jej pravici sedel neznámy s červeno-hnedými vlasmi, zelenými očami a na rozdiel od druhého mal červeno-hnedú vestu.

“Jamie…… Dúfam, že to vyjde,” povedal druhému neznámemu.

Jamie sedel naľavo od Lynn. Mal bledoružové vlasy, červenohnedé oči, čiernu vestu a v náprsnom vrecku červenú vreckovku.

“Blake…. Neponáhľaj sa tak. Nikdy to nerobí dobrotu. Musíš sa naučiť byť trpezlivý,” odpovedal Jamie Blakeovi.

Obaja si objednali červené víno. Lynn si ich nenápadne obzrela a vrátila sa rýchlo očami k svojmu poháru. Jamie a Blake sa pozreli na seba, potom na ňu a nenápadne prikývli.

“Čo tu robí taká osamelá pekná baba ako ty?” prihovoril sa Lynn Blake.

“Veru, nemala by si tu sedieť tak sama,” pritakal Jamie.

“Noooo….. som tu s priateľmi na oslave, takže nie som tak úplne sama,” zhodnotila sebavedomo.

Takto sa zhovárali, oni jej objednávali až pokiaľ nebola trochu opitá.

“Nechcela by si ísť von na vzduch?” spýtal sa Blake.

“S tebou, Blake…….kamkoľvek…..” zaštikútala.

Blake ju chytil okolo pása, Lynnette jeho tiež a spolu sa vybrali von. Kráčali chvíľu v nočnom vzduchu až ju Blake zaviedol do parku. Tam si spolu sadli na lavičku. Blake sa k nej nahol a pobozkal ju. Lynn len potichu vzdychla a obmotala mu ruky okolo krku. Blake sa presunul od jej pier ku krku, kde ju pohrýzol. Zahryzol sa jej do krku, no ona to nevnímala. O chvíľu sa objavil Jamie. S úškrnom sa díval na nich. Keď uvidel a zacítil krv, podišiel k nim a začal Lynn hladkať po nohách. Ona len vzdychala a normálny človek by v podstate videl dvoch chalanov, ktorí si užívajú s babou. Opak je ale pravdou.

Blake sal krv z jej krku, Jamie bol zase zahryznutý do tepny na stehne. Lynn bola čoraz malátnejšia. O chvíľu upadla do bezvedomia. Obaja sa ešte napili, potom ju Blake zobral do náručia a spolu zmizli v tme. Na mieste, kde boli neostalo nič, ani len náznak toho, že by sa niečo stalo. Žiadna krv.

Ráno. Znova. Lynnette sa zobudila vo svojej posteli. Posadila sa, ale hneď si ľahla naspäť, lebo sa jej zatočila hlava. Stihla si však všimnúť, že na stole vo váze už nie je iba jedna ruža. pribudli k nej ďalšie dve.

“Prečo ja??? Prečo si vybrali práve mňa? Veď sa ničím nelíšim od ostatných dievčat……”

Keď som sa sama seba toto pýtala, nevedela som, že sa veľmi mýlim…..Líšim sa od ostatných dievčat…..Som iná…..Našli ma kvôli môjmu pôvodu……Kvôli tomu, kto som, stále ku mne prichádzali ďalší…..Ale raz sa to skončí….Ak vôbec……Po Blakeovi a Jamiem prichádzali už aj po dvoch-troch……Už sa odvážili…..Myslím, že raz boli aj u mňa v dome, len……Mávam teraz pocit ako by sa to nikdy nestalo…..Veď uvidíte……