Začiatok všetkého

Čo sa stalo? Nad tým uvažujem stále. Prečo práve ja? A ako som sa dostala na toto miesto? Jediné, čo si pamätám sú ruky, a potom som upadla do bezvedomia….. Toto všetko je čudné, som zmätená…. Sem-tam sa nájdu v mojej hlave útržky niečoho….niečoho…..možno spomienok…. Všetko začalo, keď prišiel on a…. Skončila som na tomto mieste…..

…..

Zobudila sa, lebo jej zazvonil budík. Má ideálny vzťah s posteľou, ale očividne má on niečo proti a na jeho strane musí stáť aj škola. Pozrela sa na hodinky na mobile. 6:45. Najvyšší čas vstávať. Lynnette Pennettová sa zdvihla z postele a zamierila do kúpeľne. Pozrela sa do zrkadla a takmer dostala infarkt. Preboha! Jej blond vlasy trčali na všetky strany, pol tváre mala odtlačenú od vankúša. “Prečo práve dnes?” spýtala sa zničene Lynnette svojho obrazu. Zhlboka si povzdychla a začala sa chystať do školy.

Lynnette ako všetky ostatné decká chodila do školy autobusom. Takže ako vždy aj dnes ráno zbehla po schodoch dole, schmatla vrecko s desiatou a vybehla z domu, stihla len zakričať ‘čaute, vrátim sa neskoro.’

Dobehla práve včas na zastávku, aby stihla naskočiť do busu. Sadla si vedľa svojej najlepšej kamarátky a spolusediacej v škole Jane Bloomington. Obe mali na sebe školskú rovnošatu – čiernu sukňu nad kolená, bielu košeľu a červené sako. Obuté mali čierne topánky a k tomu biele podkolienky.

Vystúpili z autobusu a rozbehli sa do školy. Stihli sa akurát prezuť, vbehnúť do triedy, sadnúť si na miesto a prichystať si veci na prvú hodinu, keď zazvonilo. Do triedy vošla profesorka s opravenými písomkami. Všetci boli napätí.

Jej spolužiak Harry Richards a Riley Allen sa mali dôvod báť, lebo sa na tú písomku veľmi neučili. Zato Owen Peterson si mohol byť istý, že bude mať jednotku. Anthony Collins – ten ako vždy na všetko kašľal a spal na lavici úplne vzadu. Lynnette a Jane dúfali, že nedostanú horšiu ako 3. Učiteľka rozdala písomky. Harry a Riley napokon dostali štvorky a ostatní dvojky alebo trojky. Lynnette si vydýchla, mala jednotku. Všetci boli spokojní a zvyšok dňa prebiehal v dobrej nálade.

Keď škola skončila, Lynnette sa ako obvykle prezula a zamierila do parku, kde chodievala každý deň po škole.

Sadla si na jednu z lavičiek v parku, vytiahla knihu a pokračovala v čítaní. Keď sa dostala na najnapínavejšiu časť, kde sa mal hlavný hrdina rozhodnúť, či bude bojovať o srdce svojej lásky alebo sa vzdá a utečie za milenkou, zrazu na ňu padol tieň. Zdvihla zrak, aby sa spýtala, čo dotyčný chce, ale ten už sedel vedľa nej a pozeral sa na ňu skúmavým pohľadom modro-šedých očí.

Vtedy sme sa prvýkrát stretli. Aspoň spomienky naňho mám…. Myslím, že mám…. Tento okamih mám v hlave…. Ak mi to len nedali do hlavy….