Trio

Zase som si myslela, že na mňa zabudli….. No oni len vyčkávali na tú správnu chvíľu, aby sa zase ukázali a naznačili mi, že by som mohla začať uvažovať prečo práve ja….. a prečo práve oni…… a kvôli čomu sa ukazujú….. akoby ma naháňali….. chceli, aby som sa začala báť? Lebo to sa im podarilo….. bála som sa, ale iba týždeň, dva….. potom som na nich zabudla…… lenže oni ma vždy utvrdili v tom, že nemôžem zabúdať….. zvlášť nie na nich….. tentoraz mi to dali najavo aj slovne, nielen skutkami…..

Normálny deň pre ostatných, hrozný pre Lynn. Ruže jej stále pripomínali, že to čo sa stalo, nebol len zlý sen. Bola to skutočnosť a nemohla o tom pochybovať. Lynnette sa začala báť o svoj život. Prečo za ňou chodia takí chalani, keď ich ani nepozná, nevie čo od nej chcú okrem toho, že jej vysávajú krv z tela.

Prečo práve ja? A kedy to skončí? Skončí to vôbec niekedy? rozmýšľala v duchu Lynn.

S týmito myšlienkami sa pobrala do školy. Celý deň sa nedokázala sústrediť na žiadny predmet. Keď odchádzala domov, radšej išla s Jane. Chcela mať istotu, že sa nikto z nich neobjaví. A takto to pokračovalo celý týždeň. Vždy, keď mohla ísť s niekým domov, tak išla alebo cestovala autobusom. Hlavne, aby bola s nejakými ľuďmi.

Po 2 týždňoch sa upokojila a nepredpokladala, že ešte niekoho uvidí. Ale Lynnette nevedela, že sa v tomto zásadne mýli. Oni len čakali. Čakali na dobrú príležitosť. Nechceli jej privodiť infarkt, ani ju vydesiť na smrť. Lebo trpezlivosť ruže prináša.

Ku koncu mesiaca išla Lynnette na chatu. Zbalila si všetky potrebné veci, dala ich k Jane do auta, nasadla a mohli vyraziť. Strávila úžasný týždeň plný smiechu, pokoja a zábavy v lese pri jazere s Jane a ďalšími priateľmi. Takto oddýchnutá sa vracala domov. Netušila, že ju čaká prekvapenie. Prišla domov, vybalila si veci a išla do mesta na nákupy. Keď sa vrátila, nákup dala do kuchyne a už si išla chystať večeru, no vtom začula štrngot pohárov z obývacej izby.

Zobrala z príborníka veľký nôž, opatrne a potichu sa vybrala za zvukom. Nakukla do izby a uvidela troch mužov ako sa veselo bavia a popíjajú víno z pohárov, ktoré dostala jej mama ako svadobný dar. Muži sa prestali baviť a ona si rýchlo čupla naspäť za roh.

“Máš to tu pekné,” začula jedného z nich.

“No ták, neschovávaj sa a poď si s nami pripiť,” nabádal ju iný.

Zrazu si pred ňu čupol tretí s bledofialovými vlasmi a úsmevom na tvári. Skríkla, zavrela oči a vrazila mu nôž do brucha. To si aspoň myslela. Keď ich otvorila, zistila, že muž krváca, lebo mal dlhú reznú ranu na celom predlaktí. S povzdychom pokrútil hlavou.

“Ľudia sa nikdy nepoučia. S nožom, ktorý je navyše ešte tupý, na nás útočia.”

Rýchlo a ľahko jej zobral nôž a odhodil ho. Schmatol ju za ruku a vytiahol na nohy. Sácajúc ju pred sebou, ju doviedol do obývačky a donútil sadnúť do kresla. Sám si sadol oproti na gauč ku svojím spoločníkom. Chvíľu sa na ňu mlčky pozerali, bez jediného slova. Akoby ju skúmali. Navzájom sa premeriavali pohľadmi. Lynn sa neodvážila ani prehovoriť, len čakala čo sa stane. Po dlhom tichu sa nakoniec odhodlala prehovoriť.

“Čo tu…….?” nestačila ani prehovoriť a už ju prerušil čiernovlasý muž.

“Žiadne zbytočné otázky a reči. Vieš prečo sme tu, takže je zbytočné pýtať sa práve toto,” povedal pokojne a odpil si z pohára.

“Dobre,” prikývla neisto Lynnette. “Tak prečo pijete moju krv a čo chcete so mnou robiť?” spýtala sa tichým hlasom.

“Dobrá otázka, keďže nič netušíš. Prečo to robíme ti nepovieme, to musí spraviť náš najstarší brat. A čo chceme s tebou urobiť súvisí s tým prečo….,” usmial sa záhadne ďalší s červenými vlasmi a klobúkom. “Iba sme ti zatiaľ prišli pripomenúť, že nemáš na nás zabúdať.”

“Už si sa stretla s Jamiem a Blakeom, ja som najstarší z tria a volám sa Andrew. Vedľa mňa sedí Robert a najmladší je Reese,” predstavil všetkých čiernovlasý muž menom Andrew.

“Keď si skončil s predstavovaním, toto víno nemá skoro žiadnu chuť. Už môžem?” spýtal sa nedočkavo Reese stískajúc plyšového medveďa, ktorého si Lynn všimla až teraz.

“Má pravdu Andrew,” ozval sa Robert zložiac si klobúk. “Pripomienka,” dodal.

“Dobre teda, ale bolo by dobré, aby si aj naša hostiteľka s nami pripila,” povzdychol si Andrew a zahľadel sa na ňu s úsmevom, ktorý neveštil nič dobré.

“Dobre teda,” povedala a dopila víno v pohároch.

Nečakala, že bude také silné a rýchlo jej stúpne do hlavy. O chvíľu už bola opitá a upíri sa už vopred rozhodli, že to využijú. Lynn sa sama presunula ku nim na gauč. Oni jej urobili miesto, aby sa tam všetci zmestili. Donútili ju ľahnúť si, pretože chceli mať lepší prístup k jej koži a žilám. Andrew jej oblízal krk a prisal sa naň svojimi tesákmi. Lynnette vzdychla. Robert si vybral stehno a Reesovi ostalo zápästie na ruke. Lynn ani poriadne nevnímala čo robia. O chvíľu už nevedela ani o sebe.

Upíri ako prišli, tak aj odišli. Samozrejme jej nechali na pamiatku 3 biele ruže vo váze pri ostatných, aby keď sa zobudí prvé čo uvidela boli ruže a ich zväčšujúci sa počet. Kvôli tomu ju uložili do postele predtým než odišli. Lynnette sa teraz už musela zamýšľať čo s ňou chcú urobiť, prečo pijú jej krv a podobne. A prečo práve ona?