Nie som fanúšik Twilightu

Nikdy by som si nepomyslela, že sa niečo takéto stane práve mne….. Upíri….. Nikdy som si nemyslela, že by skutočne mohli existovať….. Ale sú tu….. a idú po mne….. prečo práve po mne? Veď som obyčajné dievča…… Nikdy ma neprestanú hľadať, aj keď by som odišla….. chcem odpovede….. a hlavne…… skončí to niekedy?

Zobudila sa na príšernú bolesť hlavy. Nevládala sa pomaly ani pohnúť. Bola vyčerpaná. Pozbierala sily a akosi sa dostala do kuchyne. Naliala si vody a zobrala si aspirín proti bolesti. Bol víkend a Lynnette bola rada, že nemusí ísť do školy. Celý deň sa zotavovala z toho ako ju bolo navštíviť trio upírov. Stále nedokázala pochopiť o čo im ide.

V pondelok začal nový týždeň a Lynn tušila, že sa niekto čoskoro znova objaví. Len ju štvalo, že nevedela kto a kedy. Rozhodla sa pri sebe nosiť slzný sprej, keby sa ju niekto neznámy pokúsil uniesť alebo čo len dotknúť. Bála sa čoraz viac. Niekedy sa mykla už len pri malom šušťaní. Zvuky dávali jej nervom zabrať. Takto to išlo pár dní, až sa napokon rozhodla si vyraziť s priateľkami a upokojiť sa trochu. Užila si s nimi super deň plný nakupovania s nimi a rozhovorom pri káve. Keď prišla domov, bola taká unavená, že si len ľahla do postele a hneď zaspala. Ani sa jej nič nesnívalo.

~Pohľad neznámeho~

“Prečo to musím urobiť? Len preto, že všetci ostatní to začali predtým? Aj tak k nám nepatrí. Aspoň nie zatiaľ. Tak prečo?” opýtal sa nahnevane. Zúrivo sa prechádzal hore dole.

“Musíš to urobiť. Je to náš budúci líder. Každý z nás to musí urobiť,” odpovedal mu nahnevane druhý.

“A čo ty? Veď o tebe ešte nevie,” ozval sa znova napaprčený.

Ten sa len záhadne usmial.

“Fajn, pôjdem teda,” odpovedal so založenými rukami na hrudi.

~Koniec pohľadu~

Lynnette sa zobudila na druhý deň. Otvorila oči a bola prekvapená, že počuje z kuchyne cinkanie riadu. Hneď sa prezliekla a zbehla dole sa pozrieť kto tam čo robí. Bola prekvapená, keď tam zbadala cudzieho chalana. Zobrala bejzbalovú pálku, čo mala blízko schodov.

“Byť tebou by som to položil, ak si nechceš ublížiť,” odpovedal bez toho, aby sa ňu pozrel.

Položila to a posadila sa na barovú stoličku pozorujúc ho. Pripravoval jedlo a vyzeralo to, že nielen pre ňu. Dokončil prípravu a doniesol to na stôl. Priniesol aj kávu. Sadol si a kývol na stoličku oproti sebe, aby sa pridala. Sadla si teda tam a premieravala si ho.

“Ja viem, že mi neveríš. Ja som posledný. Z nášho klanu aspoň. Môžeš sa teda opýtať to, čo ťa tak veľmi zaujíma a trápi,” prehovoril odpijúc si zo svojej kávy.

“Prečo mi pijete krv?” opýtala sa ako prvé.

“Lebo sme si potrebovali potvrdiť, že máš potenciál,” zamumlal s plnými ústami sendviču.

“Aha. Potenciál k čomu?” zaujímala sa a tiež sa pustila do jedla.

“To sa dozvieš, keď sa rozhodneš k nám pridať,” neurčito odpovedal.

“Okej. Takže sa musím stať upírkou ako vy?”

“Tak nejak. Najstarší by ti to vysvetlil do detailov. A prečo práve ja? Kvôli potenciálu?”

“Presne tak. To je hlavný dôvod prečo sa všetci ukázali a museli sa napiť,” zareagoval.

Dojedala sendvič, zapíjajúc ho kávou a uvažovala nad jeho slovami. Mohla by naozaj byť jednou z nich?

“Tiež sa chceš napiť mojej krvi?” pozrela sa naňho spýtavo.

“Chcel by som, ale ja si počkám pokojne na tvoje povolenie. Keď povieš,” pozeral sa uprene na ňu.

Povzdychla si. Bolo ťažké sa rozhodnúť.

Mala by som to spraviť? Je milší ako ostatní. Dokonca mi spravil aj raňajky a kávu. Rozpráva sa so mnou, nie ako tí pred ním. Budem to brať ako prejav vďačnosti voči nemu.

“Dobre teda. Spravím to. Dávam ti povolenie napiť sa mojej krvi,” odvetila napokon.

“Najprv by som sa mal predstaviť. Som Edward,” načiahol k nej vystretú ruku na pozdrav.

“To naozaj? Edward? Ako z Twilightu? No zbohom!” vyhŕkla prekvapene.

Zasmial sa pokrútiac hlavou.

“Ja viem. Presne ako on, ale nie som. Toho sa báť nemusíš,” usmial sa na ňu.

Usmiala sa späť a potriasla mu podávanou rukou. Potom obišiel stôl a sadol si na stoličku vedľa.

“Krk alebo ruka?” spýtal sa teraz vážne.

Nastavila mu ruku. Zobral jej ju do svojich a pomaly sa do nej zahryzol.

“Už viem o čom všetci hovoria. Je to pravda. A tá chuť.”

Lynn ho len mlčky pozorovala spod privretých mihalníc. Cítila sa trochu malátne. Oprela sa dozadu a zatvorila oči. O chvíľu už o sebe nevedela. Edward sa dokŕmil a preniesol ju do jej izby. Tam ju položil na posteľ a prikryl perinou.

Medzi ruže pridal ďalšiu. Spočítal ich. Nijaká nechýbala. Nastal čas. Čas na jej rozhodnutie, na ktorom záviselo všetko. Dlho ju hľadali. Bola dobre ukrytá. Teraz sa už neskryje. Jej schopnosti sa prebudili s prvým uhryznutím. Musí sa rozhodnúť. Potom už nebude cesty späť.

Ešte raz sa na ňu pozrel a pobozkal ju na čelo. Dúfajúc, že urobí to čo má, odišiel.