Prvý rozhovor

To bolo prvý raz, čo sme sa stretli a aj rozprávali…..myseľ mám stále zahmlenú….nenahováram si to teda…..? Naozaj sa to stalo?

Neznámy mal vlasy nezvyčajnej farby….vyzerali byť biele, ale nespúšťal z nej pohľad modro-šedých očí. Oblečený mal čierny kabát a na hlave klobúk. Lynnette s povzdychom zatvorila knihu, lebo vedela, že už ju čítať nebude a otočila sa tvárou k neznámemu.

“Môžem vám nejako pomôcť?” spýtala sa neistým hlasom.

Neznámy zaklipkal očami, akoby sa práve prebral z tranzu. Usmial sa na ňu a vzápätí jej podával bielu ružu s vážnym výrazom na tvári.

“Máš na výber. Môžeme sa tu stretávať každý deň alebo aspoň stredu v týždni, keď prijmeš túto ružu alebo mi povieš, aby som ťa nechal na pokoji. Vyber si, Lynn.”

Lynnette najprv naťahovala ruku k ruži, ale pri slovách neznámeho sa zháčila. Navyše ju oslovil krstným menom. Zľakla sa a zaváhala.
Uteč, radšej uteč. Radil jej vnútorný hlas. Ale jej ruka sa znova naťahovala k ruži, akoby bola teraz ona v tranze. Precitla až keď sa pichla o tŕň. Z ranky na prste jej vytiekla kvapka krvi.

“Chcem, aby si sa rozhodla slobodne. Nie takto,” povzdychol si smutne.

Lynn sa naňho zmätene pozerala. Nešlo jej do hlavy o čom hovorí. Len tam sedela a dívala sa na kvapku krvi, ktorá sa vybrala na cestu po jej prste. Neznámy si to všimol, tiež sa zahľadel na krv a podvedome si oblizol pery. Chytil Lynn za ruku s krvácajúcim prstom a prst s cestičkou krvi vtiahol medzi pery. Lynn od úžasu zadržala dych. Neznámy vytreštil po chvíli oči na prst.

“Taká sladká,” zašepkal a ohromene sa pozrel na Lynn.

Tá zavrela oči a zaklonila hlavu. Neznámy si teda mohol všimnúť jej krásny biely krk, ktorý mala odhalený. Naklonil sa k nej a pobozkal ju na krk, zahryzol jej doň a ona od slasti zastonala. Pozorovateľ si mohol všimnúť ako po krku Lynnette steká krv. Ale Lynn si všimla len to, že neznámy jej bozkáva krk a až neskôr si uvedomila, že jej pije krv. No len mu zaťala prsty do pliec a neznámy ju pomaly položil na lavičku, takže on akoby na nej ležal.

Lynn pomaly strácala vedomie, ale neznámy neprestal. Lynn pomaly upadla do bezvedomia a ruky sa jej zošuchli z neznámeho pliec. Neznámy si to všimol a odtiahol sa od nej. Uškrnul sa pre seba, prehodil si cez plece jej tašku, do ktorej schoval ružu a vzal Lynnette na ruky a zmizol aj s ňou a západom slnka.

Lynn sa zobudila a posadila sa na posteli. Bola doma vo svojej posteli. Rýchlo si ohmatala krk, žiadne zranenie nenašla. O pravdivosti zážitku svedčila ale biela ruža v čiernej váze na jej písacom stole.

A odvtedy som sa každý deň stretla v parku s niekým iným….a vždy som dostala ružu….vždy…..až do osudného dňa…..kedy som sa dozvedela….

Ak by ste chceli nejaké fakty k tomuto príbehu alebo máte nejaké otázky či postrehy, pokojne mi dajte vedieť v komentoch. Budem vám za to vďačná.