Nový život

Volám sa Melanie Alighieri a momentálne sa sťahujem do nového mesta. Predtým som bola Alexis Evansová…. no zomrela som ako každý normálny človek….no, nie každý normálny človek sa zobudí po svojej smrti a stane sa z neho bohyňa smrti….áno, som Smrť…..

Písala Melanie do nového čierneho zakladača, ktorý bol jej záznamníkom o celom priebehu jej nového života v novom tele. Niektorých ľudí si chcela zapamätať, aj keď oni na ňu po jej smrti zabúdajú ako na každého normálneho človeka. Potom mala zápisník na svoju prácu….

Viete, je ťažké žiť ako normálny človek a študent a popri tom ešte každú chvíľu byť na opačnom konci sveta…. Našťastie mám pomocníkov…. Vždy sa pri mne objavia, keď sa zobudím v novom tele…. Sú malí, no šikovní a pomáhajú mi so zberom duší…..

Kam idú duše, to žiaľ neviem ani ja, teda som sa nad tým nikdy nepozastavovala….. Proste odviedla som dušu na jej obľúbené miesto, upokojila ju, uspala a duša sa pomaly stratila v modrom alebo červenom plameni s bielym okrajom. Potom som mohla ísť po ďalšiu….

Keďže jej telo muselo chodiť do školy, musela mať trochu upravený a iný rozvrh ako ostatní študenti.

Viete, je ťažké skladovať duše doma. Musia sa dostať do 24 hodín na miesto určenia, inak sa stratia v čierno-bielom plameni a ostane po nich jemný striebristý prach. Neviem, kam zmiznú a či sa premenia na niečo alebo niečo také ako reinkarnácia….. Prach zbieram a ukladám do zeme na obľúbené miesto duše, keď sa stratí a ostane po nej, lebo verím, že aspoň tak by sa mohla duša dostať tam, kam mala byť poslaná….

Melanie dopísala vetu, s povzdychom zatvorila zakladač a fúkla naň. Zakladač sa v momente stratil. Ďalšia z vlastností, ktoré má…. Nikto, kto nestál blízko smrti, nemal umrieť alebo Melanie nechcela, aby vedel, čo je zač, to nevedel…. S pár vlastnosťami Melanie pomohli jej malí pomocníci, dali jej knihu, kde sú základné schopnosti Smrti…. Melanie ich v sebe objavila, aspoň tie, ktoré sa uvádzali v knihe….

Melanie práve sedela na lúke, kde sa zobudila…. Vstala zobrala si cestovnú tašku, ktorú našla v izbe predchádzajúcej majiteľky Joanny a vybrala sa na vlak. Rozmýšľala, kde ešte nebola za tých 5 rokov, ktoré žila ako Smrť. Rozhodla sa odcestovať do Talianska, do Florencie. Takže bude musieť ísť na vlak, taxíkom a nakoniec lietadlom.

Melanie sklonila hlavu, nasadila si kapucňu a záhadne sa usmiala. Práve išla využiť jednu zo svojich vlastností, vďaka ktorej nepotrebovala veľa peňazí na cestovanie a prepravu po svete.

Teleportáciu, premiestňovanie, nazvite to ako chcete….

Len si pomyslela, že chce niekam ísť, stačilosi v hlave vybaviť obrázok a o chvíľu ste tam boli…. Našťastie, Joanna bola v Taliansku a mala na zrkadle pripevnenú fotku z dovolenky v Taliansku….

Melanie si spomenula na obrázok a o chvíľu už cítila na tvári morský vánok a cítila morskú soľ. Otvorila oči….. Stála na piesočnatej pláži…. Práve zapadalo slnko….. Bola to pre ňu len výhoda, mohla sa pohybovať v noci a dostať sa tak na miesto určenia, respektíve miesta, kde bude bývať a kde má už zariadený dom so všetkými vecami….. ľuďom naokolo bolo už vsugerované, že sa tam nasťahovala pred týždňom, takže ju nikto nebude obťažovať….

Blízko domu mala aj obchod s potravinami, musela kŕmiť telo, aby hneď neumrelo znova….. Melanie bola rada, aspoň takto jej niečo ostalo z jej predchádzajúceho života….Jedlo jej stále chutilo normálne, takže aspoň pár radostí mala po svojej smrti…..

Smrť!!!!…… Niekedy pred tým ako odišli, prosili, aby som ich vrátila späť, hlavne tí mladší, ktorí mohli mať pred sebou ešte pár rokov života…..

Zhlboka sa nadýchla so zatvorenými očami, aby na to nemyslela a vydala sa na cestu k novému domu….