16.5.

Rozhodla som sa, že aj napriek všetkým komplikáciám sa pokúsim mať pozitívny pohľad na dnešok. Možno to bude v poriadku. Musím sa sústrediť na školu a nechať sa tými vecami neovplyvňovať. Svet sa okolo mňa môže zdať chaotický, ale musím si nájsť svoju vlastnú rovnováhu.

Keď som prišla domov, rozhodla som sa ísť na prechádzku do blízkeho parku. Potrebovala som si oddýchnuť a zbaviť sa všetkých starostí, aspoň na chvíľu. Vdýchla som čerstvý vzduch a cítila som, ako mi to robí dobre. V parku bolo plno detí, ktoré sa hrali na ihrisku. Ich nevinný smiech ma trochu rozosmial a pripomenul mi, že život nie je len o komplikáciách.

Zrazu som zbadala v diaľke Lukáša, ako tam sedí na lavičke a číta si knihu. Mal úplne uprený pohľad, akoby bol pohltený svojimi myšlienkami. Rozmýšľala som, či by som mala za ním ísť a skúsiť sa s ním porozprávať. Ale potom som si uvedomila, že som mu už raz povedala, aby bojoval o Sofiu, a on ma odmietol. Možno má pravdu, že by sa mal sústrediť na školu a na svoj vlastný život. Možno by som sa mala naučiť to isté.

Začala som kráčať po chodníku a cestou som stretla Eriku. Mala so sebou futbalovú loptu a vyzerala, že ide trénovať. Spýtala sa ma, či si nechcem s nimi zahrať. Zdalo sa, že sa aj ona snaží sústrediť na niečo iné, než sú tieto komplikované vzťahy. Pristúpila som k nim a pripojila sa k ich hre.

Počas hrania som zabudla na všetky svoje starosti. V ten moment som si uvedomila, že by som sa nemala toľko starať o to, čo sa deje okolo mňa. Musím sa naučiť žiť v prítomnosti a nechať veci ísť svojím prirodzeným tempom. Možno sa niečo zmení, možno nie. Dôležité je, že mám vlastný život a že si ho môžem žiť naplno.

Keď sme sa po hre rozlúčili, rozhodla som sa, že sa vrátim domov a strávim zvyšok dňa s rodinou. Cítila som potrebu byť s ľuďmi, ktorí ma majú radi a podporujú ma. Až príde čas, rozhodnem sa, ako sa vyrovnať so všetkými týmito komplikáciami, ale teraz si chcem užiť pokojný a vyrovnaný okamih.

Keď som vstúpila do domu, zbadala som Bohuša, ako sedí pri stole a učí sa. Usmial sa na mňa a povedal, že už má chémiu hotovú. Vnútorne som sa potešila za neho, že je sústredený na svoje ciele a plány. Všimla som si, že aj Lukáš sedí pri okne a číta si. Možno sa aj on snaží nájsť svoju vlastnú rovnováhu.

Strávila som zvyšok dňa s rodinou, ktorá ma povzbudzovala a dávala mi pocit, že som dôležitá. Snažila som sa nechať minulosť za sebou a sústrediť sa na prítomnosť. Vedela som, že ma čaká ešte veľa výziev a ťažkostí, ale teraz som sa rozhodla žiť jeden deň naraz. Nechám veci ísť svojím prirodzeným spôsobom a uvidím, kam ma to zavedie.

Tento deň bol iný. Bol plný úsmevov a radosti. Možno to bolo práve tým, že som sa naučila prijať neistotu a nájsť radosť aj v malých veciach. Moje rozhodnutie sústrediť sa na školu a vlastný život sa zdalo byť správne. A ktovie, možno sa aj v mojom srdci objaví nová láska. Ale teraz je čas žiť prítomný okamih a byť vďačná za všetko, čo mám.