0
0
Ako sa dá ospravedlniť to,
čo je neospravedlniteľné?
Keď sa lúčime je to až príliš jednoduché.
Stačí napísať list, poslať SMS, nič viac.
Aké ťažké je povedať osobne, prepáč mi, je koniec, zbohom navždy.
Prečo to nepovieme? Hanbíme sa?
Nevieme nájsť reč?!
Alebo sa bojíme, že nás presekne Damoklov meč?
Čo si pomyslíme o ľuďoch,
ktorí to nevedia povedať?
Sú hlúpi, arogantní,
alebo to len nevedia povedať od srdca?
Keby všetci vedeli povedať,
prepáč, odpúšťam ti, zbohom, odíď,
bolo vy to pre ľudí ľahšie
a ich city by veľmi neutrpeli.
Dúfam, že vieš, čo som chcela
týmto povedať a pochopil si.
Je zložité napísať báseň
a povedať ti, čo cítim.
Niektorí môžu byť urazení,
ich pýcha, sebavedomie je ranené, alebo ich ego.
No poniektorí sú skôr sklamaní,
v angličtine sa povie, že majú heartache.
Ocenila by som, ale aj ostatní,
keby ľudia boli spravodlivejší, čestnejší a úprimnejší.
No ľudia chcú zažiť lásku a úprimnosť,
najviac úprimnosť.
Bolí to, keď vieš, že tvoj priateľ pred tebou
niečo tají a nepovie ti to.
Nechcem tajomstvá, ale úprimnosť,
radšej mi to povedz do očí a bude to bolieť,
ako poslať list a SMS, že je koniec
a neuviesť dôvody, ale aj tak zbohom navždy.
Average Rating